Ing. Katarína
Marková
rodená Pavlechová
Možno ma poznáte ako Katarínu Markovú. Možno skôr ako Katku Pavlechovú.
Som Katarína Marková, rodená Pavlechová.
Píšem to hneď na začiatku zámerne. Veľa ľudí v Krajnom si ma dodnes spája skôr s mojím rodným priezviskom.
A áno – som tá Pavlechová z Krajného. Dcéra Anny a Stanislava z dolného konca pod školou. 🙂
To najdôležitejšie mám doma.
Rodina je pre mňa základ. A práve Krajné sa stalo miestom, ktoré za svoj domov považuje celá naša rodina.
Môj manžel Martin je trénerom U19 TJ Slovan Rovnosť Krajné a futbal je už roky prirodzenou súčasťou života našej rodiny.
Máme dvojičky Michala a Martina, ktorí dnes študujú na stredných školách v Bratislave. Do Krajného sme sa pritom natrvalo presťahovali až v ich dvanástich rokoch.
Napriek tomu dnes obaja úplne jednoznačne hovoria, že ich domov je Krajné. Majú tu veľa kamarátov, svoje zázemie a už roky hrajú futbal za Krajné.
Veľmi veľa pre mňa znamená aj to, že si môžem stále užívať spoločnosť oboch svojich rodičov – Anny a Stanislava. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, aké veľké šťastie to je.
A aby nás doma náhodou nebolo málo, rodinnú zostavu dopĺňajú ešte naši dvaja štvornohí uštekanci – Tina a Perseus.
Z Krajného do sveta. A späť domov.
V Krajnom som sa narodila. Neskôr som odišla študovať a pracovať a veľkú časť svojho profesionálneho života som strávila mimo regiónu.
Vyštudovala som Ekonomickú univerzitu v Bratislave a viac ako dvadsať rokov sa profesionálne pohybujem v obchode, marketingu, komunikácii a riadení projektov.
Pracovala som v Bratislave, Prahe aj Bukurešti a pôsobila vo firmách ako Creditinfo, ŠEVT, Slovenská sporiteľňa či KELLYS BICYCLES.
Na manažérskych a seniorských pozíciách som riadila projekty, pracovala s ľuďmi, rozpočtami, dátami, zákazníkmi, dodávateľmi aj externými partnermi.
V roku 2022 sme sa s rodinou rozhodli vrátiť do Krajného natrvalo.
Nebolo to odsťahovanie sa na vidiek. Bol to návrat domov.
O rok neskôr som založila Reality Kopanice. Dnes vediem vlastnú firmu, ktorá postupne rastie, rozširuje svoje služby aj tím.
A práve tu dnes využívam všetko, čo som sa za tie roky naučila – komunikovať, rozhodovať, organizovať, hľadať riešenia a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť.
Problém nestačí pomenovať. Treba s ním niečo urobiť.
Som skôr človek činu než človek veľkých vyhlásení a sľubov.Skúsenosti, ktoré mám, môžu byť užitočné aj pre obec.
Po viac ako dvadsiatich rokoch práce v manažmente, marketingu, komunikácii a dnes aj vo vlastnej firme mám skúsenosti, o ktorých si myslím, že môžu byť užitočné aj pre obec.
Nie preto, že by obec bola firma. Nie je.
Ale preto, že pri každom dobre fungujúcom tíme, firme aj obci platia podobné základy: komunikovať, počúvať, pracovať s faktami, vedieť sa rozhodnúť a niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť.
A presne tento spôsob práce by som chcela priniesť aj do obecného zastupiteľstva.
Slušná a vecná komunikácia je pre mňa základ.
Nemyslím si, že obec potrebuje ľudí, ktorí budú mať na všetko rovnaký názor.
Práve naopak. Rozdielne názory sú normálne a často veľmi užitočné.
Dôležité je, ako o nich dokážeme hovoriť.
Môžeme nesúhlasiť. Môžeme sa pýtať. Môžeme rozhodnutie kritizovať. Môžeme navrhovať iné riešenie.
Ale mali by sme to vedieť robiť slušne, vecne a bez potreby robiť z druhého človeka nepriateľa.
Nemám rada delenie na „našich“ a „vašich“.
Krajné je príliš malé na to, aby sme medzi sebou stavali zákopy.
Môžeme sa dnes nezhodnúť v jednej veci a zajtra spolupracovať na druhej.
Dobre. Čo s tým vieme urobiť?
Kritika má svoje miesto. Bez nej by sa veľa vecí nikdy nezmenilo.
Ale samotná kritika ešte nič nevyriešila.
Celý pracovný život som zvyknutá pri probléme veľmi rýchlo prejsť k ďalšej otázke:
Dobre. Čo s tým vieme urobiť?
To je mi omnoho bližšie ako dlhé vysvetľovanie, kto za čo môže, prečo sa niečo nedá alebo kto čo v minulosti urobil zle.
Problém treba pomenovať. Pozrieť sa na možnosti. Nájsť riešenie. A ak sa riešenie nájde, začať na ňom pracovať.
Nechcem vám dnes napísať zoznam desiatich vecí, ktoré „urobím“, ak budem zvolená.
Poslanec totiž nerozhoduje sám.
Nevie dnes, aké problémy bude obec riešiť o rok, aké možnosti financovania sa objavia, aké projekty vzniknú, aké návrhy prídu od občanov, starostu či ostatných poslancov a aké príležitosti sa pred obcou otvoria.
Preto vám nechcem sľubovať niečo len preto, že sa to pred voľbami dobre číta.
Bez ohľadu na to, kto s ňou príde a či sa bude týkať seniorov, detí, podnikateľov alebo mladých ľudí s potenciálom založiť si tu rodinu.
Nápad nemusí byť môj, aby bol dobrý.
Nemám potrebu byť autorom každého dobrého nápadu.
Ak s dobrým návrhom príde starosta, iný poslanec, zamestnanec obce, podnikateľ, rodič, senior, mladý človek alebo ktokoľvek z obyvateľov Krajného, je mi úplne jedno, čie meno je pod ním podpísané.
Ak má zmysel pre obec, treba sa o ňom rozprávať.
Ak je realizovateľný, treba hľadať cestu.
A ak sa preň rozhodneme, treba spolupracovať.
Pre mňa je výsledok dôležitejší ako to, kto si zaň pripíše zásluhu.
Skúsenosť. Komunikáciu. Schopnosť hľadať riešenia.
Viac ako dvadsať rokov v marketingu, obchode, komunikácii a riadení projektov.
Rozhodnutia majú následky a za rozhodnutia treba niesť zodpovednosť.
Schopnosť získavať informácie, porovnávať možnosti a hľadať cestu dopredu.
A možno ešte jednu vec:
Nemám problém povedať, že niečo neviem.
Dobrý manažér podľa mňa nie je človek, ktorý má odpoveď na všetko.
Je to človek, ktorý vie zistiť, kto odpoveď má, vypočuť ho, položiť správne otázky a potom sa rozhodnúť.
Rovnako sa pozerám aj na prácu poslanca.
Spájať,
nie rozdeľovať.
Viac normálnej, slušnej a vecnej komunikácie.
Viac hľadania spôsobu, ako by sa veci dali posunúť dopredu.
Viac spoločnej práce pre Krajné.
Môžem vám však sľúbiť, akým spôsobom k nim budem pristupovať.
Ak sa o mne chcete dozvedieť aj niečo viac než to, čo sa zmestí do kandidátskej prezentácie, pokojne si prečítajte môj Denník z Kopaníc. Je to môj úsmevný pohľad na život na kopaniciach – pretože život tu našťastie nie je iba o zasadnutiach, problémoch a vážnych témach. 🙂
Prečítať Denník z Kopaníc →